Bus cafe

Bus cafe Z Bratislavy do Londýna na jeden dúšok. ☕🥃🍸🍹🇬🇧

Možnosť prenájmu...
18/08/2023

Možnosť prenájmu...

Inzerát č. 154652013: Double decker Bristol, Cena: 2 000 €, Lokalita: Bratislava

Od zákazníkov...
31/07/2023

Od zákazníkov...

31/07/2023

Z denníka kaviarnika.

Časť siedma "Mimozemšťania".

V podnikoch ako je ten náš sa objavia zákazníci, ktorí určite nie sú z tohto sveta. Ja sám mám kamaráta, o ktorého mimozemskom pôvode som presvedčený. Len čakám, kedy z neho spadne ten kožený obal a odhalí sa mechanická konštrukcia s malými zelenými telíčkami, ktoré ťahajú za páčky.
Takto k nám prišiel pár. Mladí ľudia. Objednali si koktejl. S Biankou sme si sadli na terasu. Fajčil som, len ja (Bianka ani nevie, čo je to tabak).
Všimli sme si, že nás sledujú. Na to sme zvyknutí. Ale toto bolo ako zaznamenávanie správania pozemšťanov pre mimogalatických pozorovateľov. Zvláštny pocit to bol. Vždy keď sme sa k nim otočili, ich oči nás sledovali.
Na druhý deň sa to opakovalo. Na tretí, štvrtý, piaty i šiesty deň. Trochu nás to desilo. Tak sme sa rozhodli hrať tú hru s nimi.
Bianke som kúpil overal. Bol chlpatý, dúhový, neviem aké zviera mal imitovať. Kúpil som jej aj vankúš v tvare ružovej ošípanej. Už viete, že Bianku nemusím dlho lámať na kdejakú blbosť. Tak to bolo aj v prípade návrhu, aby našich mimozemšťanov išla obslúžiť v overale. Samozrejme tak urobila. Ja som nechcel zaostávať a vybrané drinky som doručil so sviňou v podpazuší.
Mimozemský pár nijako nereagoval.
V siedmy deň sa s našimi mimozemšťanmi pri jednom stole objavil o generáciu starší pár. Veselý, zhovorčivý. Pozvali ma na drink. Vysvitlo, že sú rodičmi páru a pár tvoria brat a sestra. Aj keď sa ľady prelomili verím, že o nás podali pozitívnu správu.

P.s.: Bianke sa overal tak zapáčil, že ešte v ten večer v ňom navštívila miestnu vychytenú krčmu a objednala si jednu studenú chmeľovú polievku. Chudinka... Vôbec netušila, že išlo o alkohol...

30/07/2023

Z denníka kaviarnika.

Časť šiesta "Pán riaditeľ".

Je to fenomén. O tom niet pochýb. Získal si pozornosť drvivej väčšiny zákazníkov.
Kepo je jazvečík hrubosrtstý diviači. Len nedávno oslávil 14 rokov, no niektorí ani neverili, že má toľko rokov. Miluje kontakt so zákazníkmi, vie si získať ich pozornosť. Ak sa mu niekto nevenuje, štekaním na seba upozorní. Legendárne je jeho olizovanie rúk a nôh.
Keďže miluje teplo, v najväčšej horúčave sa vyberie pred autobus na rozpálený asfalt. Tam si ľahne a spí. Občas musím vybehnúť von a ubezpečiť okoloidúcich, že nie je to stratený psík a že žije.
Prezývka Pán riaditeľ vznikla náhodou. Raz prišiel zákazník. Zbadal Kepa a vraví...
"Ten tomu šéfuje?".
Odpovedal som , že áno a dodal, že je to Pán riaditeľ. Pod touto prezývkou ho pozná už väčšina zákazníkov.
Jeho kult je už tak silný, že väčšina zákazníkov sa vracia hlavne kvôli nemu. Popri tom si teda dajú aj kávu, aby sa nepovedalo.
Raz takto dobehla zákazníčka.
"Dobrý deň. Je tu pán riaditeľ? Mám tak minútku, lebo mi ide autobus, ale chcela som ho pozdraviť".
Pán riaditeľ sa vyteperil z tašky, olizal zákazníčku ona bola šťastná a o pár sekúnd utekala smer zastávka. Pán riaditeľ si to namieril späť do tašky a všetci sme boli spokojní.

29/07/2023

Z denníka kaviarnika.

Časť piata "Alkohol nás premohol".

Od začiatku tohto projektu som vedel, že chcem kaviareň. Voňavá káva, limonády, niečo drobné pod zub. Ale ako to vo virtualite chodí, tak sa z reality ozýva.
Už v Štúrove sme pochopili, že len z kávy sa žiť nedá. A tak sme do ponuky zaradili alkohol a koktejly. To so sebou prináša iných zákazníkov. Takých, čo potrebujú svoju dávku už v ranných hodinách, ale aj takých, ktorí rozlepia oči až so západom slnka.
Od slušnej dámy, ktorá o pol desiatej doobeda do seba (doslova) naliala 2 deci bieleho, cez opitú českú turistku, ktorá sa z druhého poschodia skotúľala dole schodmi, postavila sa, otriasla a po vzore amerických tínedžerských komédií zodvihla ruky nad hlavu a zavrešťala "PÀRTYYY..." sa pristavim pri návštevníkoch z východu Slovenska.
Ich súzvuk s ohnivou vodou je dobre známy. Párik v produktívnom veku, so silným prízvukom, na dovolenke. Opití už prichádzali. Keďže nezvládali prečítať nápojový lístok, stal som sa ich predčítačom. Dali nejaké kokteily. Po niekoľkonásobnej degustácii nášho menu si ma muž opäť privolá....
"Čo najsilnejšie máš?"
Vravím že vodku.
"Fuj, fuuujjjj.... Vodka... Dám si trojitú...".
Pousmejete sa, ako aj ja. Ale on ju chcel do pivného koktejlu.
Hosť do krčmy, zisk do kasy. Som presvedčený, že si večer u nás dodnes nepamätajú.

Zabudnite na 7 zónové matrace. Budúcnosťou je rozpálený asfalt.
28/07/2023

Zabudnite na 7 zónové matrace. Budúcnosťou je rozpálený asfalt.

28/07/2023

Z denníka kaviarnika.

Časť štvrtá "Cholesterol".

V Bratislave je neďaleko autobusu poliklinika. Preto okolo nás prechádzajú ľudia, ktorí tam idú kvôli vyšetreniu, rehabilitácii, či len kvôli prehliadke.
Tak sa u nás už po druhý krát zastavil starší pán, ktorý raz ročne chodí do danej polikliniky na povinnú ročnú prehliadku. Veselý chlapík. Vždy si objednal tonic a panáka ginu. Nechápal som prečo zvlášť. Ale pán vždy hodil do seba toho panáka, akoby to bola voda, zapil ho trochou toniku a požiadal o dávku do druhej nohy. A samozrejme aj do tretej.
Jeden deň, to pracovala Bianka, sa pred autobusom zastavila staršia pani. Bianka vybehla von a opýtala sa, či si pani niečo želá.
"Vy tu meráte cholesterol?"
Bianka nechápavo pozerala a vysvetlila pani, že toto je kaviareň a že poliklinika je o niečo ďalej. Poobede sa však zastavila ďalšia pani.
"Tu sa meria cholesterol?"
To už bolo aj Bianke divné. Tak mi túto príhodu napísala do správy.
Keď som prišiel do busu, začali sme to rozoberať a nechápali sme, ako si môžu myslieť, že v londýnskom doubledeckery sa meria cholesterol. No po chvíli nám to došlo...
Medzi oknami prvého a druhého poschodia je informačná tabuľa, kde sa dajú nastavovať názvy jednotlivých zastávok, na ktorej linke tento autobus naposledy jazdil. My sme mali nastavenú zastávku s názvom Colchester. A staršie dámy v tom pravdepodobne videli Cholesterol.
Tak sme názov zastávky nastavili na Cambridge. Odvtedy už nik nechcel u nás zmerať cholesterol.

P.s.: K informačnej tabuli sa viaže príhoda s jedným rodeným londýnčanom. Išiel linkou 61 z hlavnej stanice na letisko. Na trnavskom mýte si všimol náš autobus. Vystúpil a prišiel ku nám. Vyrozprával mi, ako takýmto autobusom ako dieťa dennodenne cestoval. Možno dokonca týmto konkrétnym. Na konci ma zdvorilo upozornil, že táto linka nemala označenie X75, ako to máme my, ale správne je 012.

27/07/2023

Z denníka kaviarnika.

Časť tretia "2v1".

Nie každý deň je veselý. Občas sa aj nám v kaviarni spotia oči. Po tajme samozrejme.
V Štúrove som mal s mojimi babami dohodu. Keď prišli rodiny, ktoré mali hlboko do vrecka, nenaúčtovali sme im jednu položku. Ak by si to na účtenke náhodou všimli (kto už si v kaviarni prezerá účtenku?) mali zahrať scénku "Ou, prepáčte, na to som zabudla, moja chyba". Nechceli sme nikoho uraziť.
Obyčajne to boli rodiny s postihnutými deťmi. Alebo rodičia, čo objednali deťom limonádu a sebe nič. Nebolo to žiadne predplatné do neba. Tak sme to proste všetci cítili.
Raz k nám prišiel staručký manželský pár. Usadili sa na terasu. Bianka ich obslúžila. Objednali si jedno espresso. Zaniesla im ho a popriala dobrú chuť.
Po chvíli sme si všimli, že obaja popíjajú z jednej šálky. Vtedy som si uvedomil, že si asi nemôžu dovoliť druhú kávu. V tom momente som začínal pociťovať pot na očiach.
Chcel som im dať druhú kávu na účet podniku, ale nechcel som, aby sa cítili nepríjemne. Tak som spravil ďalšiu kávu a Bianku poprosil, aby im ju zaniesla.
"Povedz im, že dnes máme špeciálnu akciu, dve kávy za cenu jednej a že si na to úplne zabudla".
Bianka ani len nezaváhala. Manželia kávu prijali a pochutnali si na nej. Keď odchádzali, poďakovali, chytili sa za ruky a my sme boli dojatí. Aj teraz sa mi potia oči. V kúte kaviarne pri umývačke.

Kto nečítal predošlý príbeh, tu je odkaz:
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=1145368469707466&id=100027029725668

26/07/2023

Z denníka kaviarnika.

Časť druhá "Fazuľová polievka".

Občas sa v kaviarni stretneme s nevšednými požiadavkami či otázkami. Nejeden kaviarnik už zažil otázku typu "Robíte tu kávu?" Alebo "Tú limonádu vás poprosím s ľadom, ale nech to nie je moc studené...".
Tento zákazník sa na terasu privalil ako vlna z pretrhnutej priehrady. Hodil svojím telom na stoličku. So šarmantným úsmevom a ponukovým listom v ruke som zamieril k nemu. Už na pol ceste silnejším hlasom smeruje na mňa požiadavku...
"Rezeň so šalátom!".
Vravím, že to tu nemáme. Jeho odpoveď nenechala na seba čakať...
"Tak fazuľovú polievku!".
S výrazom tváre číslo 5, teda s mierne pozdvihnutým obočím a sústredením pohľadom som ho upozornil, že my sme kaviareň a takýto sortiment nemáme v ponuke. So soptením popod nos zodvihol svoju telesnú schránku a odkráčal do minulosti.
Len nedávno som túto príhodu prerozprával deťom mojej kamarátky. Tie sa pučili od rehotu a verím, že ešte večer doma sa na tom dobre bavili.

Kto nečítal predošlý pribeh, tu je odkaz:
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=1144808313096815&id=100027029725668

25/07/2023

Motivovaný jednou z mojich bývalých šéfiek som sa odhodlal odštartovať mini sériu "Z denníka kaviarnika".

Časť prvá "Hlavné mesto Kanady je Štúrovo".

Bol to taký priemerný deň v Štúrove. Ani zákazníkov nebolo, trochu spŕchlo.
S Biankou sme sa nudili, vykecávali, fajčili na terase. Prišla rodinka, dospelí s deťmi. Dnes sa tomu hovorí ADHD, moja babka by povedala rozmaznaní par....ti.
V mokrých topánkach skákali po medovo žltých poťahoch sedačiek na terase. So zúrivosťou po anglicku ukrytou pod maskou slušnosti som rodičku poprosil, aby deti umravnila, že sa to zo sedačiek bude ťažko čistiť. Počastovala ma pohľadom vytočenej jedinej matky na svete, ktorá kedy porodila.
Objednali si, okrem iného limonádu, ktorej korunoval plátok pomaranča na okraji pohára so zabodnutou vlajočkou spojeného kráľovstva.
Šarvanci pobehovali po terase s vlajočkami. Zamierili si to k rodičke.
"Mami, mami. Pozri, Amerika".
Rodička sa naklonila k potomkom a s vážnosťou v hlase rčie..
"Nie nie deti, to nie je Amerika, to je Kanada".
Skoro sme si s Biankou cvrkli do textilu. Opakovali sme si to počas dňa niekoľko krát a smiali sa, až mi slaniny brušné podskakovali. Na sklonku dňa sme teda Štúrovo vyhlásili za hlavné mesto Kanady.

❤️🇬🇧
24/07/2023

❤️🇬🇧

★★★★★ "Najlepšia kaviareň v Bratislave. Koncept kaviarne zjednocuje, prémiovú kávu, s príjemnou obsluhou v podobe majiteľa kaviarne. Ceny sú ľudové a na danú lokalitu prekvapivo nízke. Priateľskú rodinnú atmosférou dotvára historický Londýnsky autobus, ktorý reálne br....

Address

Trnavské Mýto
Bratislava

Website

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Bus cafe posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Restaurant

Send a message to Bus cafe:

Share

Category